POLÍTIKA ASESU BA INFORMASAUN · I.ODUSAUN POLITIKA INTR 1 II. PRINSÍPIU NO ESESAUN HIRAK HOSI...

23
ASIAN DEVELOPMENT BANK POLÍTIKA ASESU BA INFORMASAUN SETEMBRU 2018

Transcript of POLÍTIKA ASESU BA INFORMASAUN · I.ODUSAUN POLITIKA INTR 1 II. PRINSÍPIU NO ESESAUN HIRAK HOSI...

ASIAN DEVELOPMENT BANK

About the Asian Development Bank

ADB is committed to achieving a prosperous, inclusive, resilient, and sustainable Asia and the Pacific, while sustaining its efforts to eradicate extreme poverty. Established in 1966, it is owned by 67 members—48 from the region. Its main instruments for helping its developing member countries are policy dialogue, loans, equity investments, guarantees, grants, and technical assistance.

ASIAN DEVELOPMENT BANK6 ADB Avenue, Mandaluyong City1550 Metro Manila. Philippineswww.adb.org

POLÍTIKAASESU BAINFORMASAUNSETEMBRU 2018

ASIAN DEVELOPMENT BANK

POLÍTIKA ASESU BA INFORMASAUNSETEMBRU 2018

Dokumentu ne’e fahe ona ba públiku molok hetan ninia konsiderasaun hosi Konsellu Administrasaun ADB, tuir akordu hosi Polítika Komunikasaun Públiku iha tinan 2011 hosi ADB.

© 2018 Asian Development Bank6 ADB Avenue, Mandaluyong City, 1550 Metro Manila, PhilippinesTel +63 2 632 4444; Fax +63 2 636 2444www.adb.org

All rights reserved. Published in 2018.

Publication Stock No. TCS189627

By making any designation of or reference to a particular territory or geographic area, or by using the term “country” in this document, ADB does not intend to make any judgments as to the legal or other status of any territory or area.

ADB encourages printing or copying information exclusively for personal, educational, and noncommercial use with proper acknowledgment of ADB. Users are restricted from reselling, redistributing, or creating derivative works for commercial purposes without the express, written consent of ADB. Please contact [email protected] if you have questions or comments with respect to content, or if you wish to obtain copyright permission.

Note: Corrigenda to ADB publications may be found at http://www.adb.org/publications/corrigenda

.For more information, please contact Information Access Unit Office of the Secretary [email protected] www.adb.org/site/disclosure/main

This is a typeset version of the official policy paper approved by the Asian Development Bank Board of Directors on 28 September 2018.

Vise-Prezidente Bambang Susantono, Knowledge Management and Sustainable Development

Komisaun Permanente Nessim Ahmad, Deputy Director General, Sustainable Development and Climate Change Department (SDCC)

Shirin Hamid, Principal Director, Office of Information Systems and Technology (OIST)

Hun Kim, Director General, South Asia Department (SARD) Tomoyuki Kimura, Director General, Strategy, Policy and Review

Department (SPD) Christopher Stephens, General Counsel, Office of the General

Counsel (OGC) Vicky C.L. Tan, Principal Director, Department of

Communications (DOC) Christopher Thieme, Deputy Director General, Private Sector

Operations Department (PSOD) WooChong Um, Director General, SDCC Eugenue Zhukov, The Secretary, Office of the Secretary (OSEC)

Diretor Prinsipal Vicky C.L. Tan, DOCDiretor Omana Nair, Media and External Relations Division, DOC Xefe Ekipa Karen Lane, Principal Communications Specialist, DOCMembru sira Ekipa nian Marc Crowe, Principal Editor, OSEC Kurumi Fukaya, Lead Operations Coordination Specialist, PSOD Lesley Lahm, Advisor and Head, Interagency Relations and

Nonsovereign Operations Unit, SPD Lyailya Nazarbekova, Principal Counsel, OGC Francesco Tornieri, Principal Social Development Specialist,

SARD Patrick Vermeij, Information Technology Specialist, OIST Nick Angelo Villaluz, Communications Officer, DOC

Wainhira prepara programa ka estratéjia rai ruma, buka finansia projetu ruma, ka halo designasaun ruma ka referénsia konaba rai/teritóriu ida ka área geográfika espesífika iha dokumentu ne’e.

Iv

ABREvIATURA (NARAN BADAK) v

INDISE

I. INTRODUSAUN POLITIKA 1

II. PRINSÍPIU NO ESESAUN HIRAK HOSI POLÍTIKA 1A. Prinsípiu Polítiku 1

B. Esesaun ba Divulgasaun 3

C. Substituisaun ba Interese públiku (Substituisaun Pozitiva) 7

D. Prerogativa hosi ADB hodi Bandu Asesu (Substituisaun Negativa) 7

E. Informasaun Istorika 7

III. PEDIDU NO APELU BA INFORMASAUN 8A. Pedidu ba Informasaun 8

B. Komisaun hosi Asesu ba Informasaun 9

C. Apelu 9

D. Relasaun hosi Politika Asesu ba Informasaun ho Politika hirak Seluk 11

E. Revizaun Tuir ho 11

Iv. POLÍTIKA MONITORIZASAUN NO ALTERASAUN 12

v. LORON ATU TAMA IHA vIGOR 13

v

ABREvIATURA (NARAN BADAK)

ADB – Banku Dezenvolvimentu Aziatiku

AIC – Komisaun hosi Asesu ba Informasaun

AIP – Polítika Asesu ba Informasaun

IAP – Painel Independente ba Apelu

PCP – Politika ba Komunikasaun Públiku

US – Estadu Unidus

1

I. INTRODUSAUN POLÍTIKA

1. Objetivu hosi Asesu ba Informasaun Polítika (AIP) hakarak atu buka promove konfiansa hosi Stakeholder ka parte interesada sira iha Banku Dezenvolvimentu Aziátiku (ADB) no buka hasa’e/aumenta impaktu iha dezenvolvimentu hosi atividade hirak ADB nian. Polítika ne’e hodi hatudu kompromisu hosi ADB ho transparênsia, prestasaun konta hirak no partisipasaun hosi Stakeholder ka parte interesada sira iha atividade hirak hosi dezenvolvimentu ne’ebé mak hetan tulun hosi ADB iha Ázia no Pasífiku. Nune’e mos rekoñese katak direitu ema nian hodi buka, simu no fahe ka haklaken/divulga informasaun konaba operasaun hirak hosi ADB.

2. Polítika ne’e aplika ba dokumentu no informasaun hirak ne’ebé ADB produs ka halo, husu atu ninia mutuáriu sira ka kliente sira mak halo, ka hasa’e no fo ba ADB hosi parte hirak seluk iha kursu hosi operasaun hirak hosi ADB. Polítika ne’e sei kuda ka implementa tuir akordu ho dispozisaun hirak ho pormenor mak aprova hosi administrasaun ADB nian no sei sai ba publiku tuir akordu ho prosedimentu normal hirak hosi ADB.1

1 Aranju hirak hosi implementasaun polítika hirak ADB nian fo tuir akordu ho prosedimentu operasional hirak iha Matadalan hosi Operasaun hirak ADB nian (tuir buat hirak mak hasoru iha tempu ba tempu).

2

II. PRINSÍPIU NO ESESAUN HIRAK HOSI POLÍTIKA

A. Prinsípiu Polítiku

3. AIP haktur iha prinsipiu hirak tuir mai ne’e:

(i) Divulgasaun/Haklaken momos, oportuna no apropriada/didiak. ADB fo sai informasaun konaba ninia operasaun hirak ho hahalok momos ka klara, oportuna no apropriada/didiak atu hasa’e kapasidade stakeholder ka parte interesada sira hodi bele envolve a’an neineik ona ho ADB (karik envolve signifikativamente) hodi promove governasaun diak.

(ii) Prezunsaun la’o tuir ka ho favor ba divulgasaun. ADB fahe ka divulga informasaun, karik informasaun hirak ne’e tama iha hala’ok hirak nia laran konaba divulgasaun espesifika iha polítika.

(iii) Esesaun limitada hirak. Fo sai informasaun kompletu dala barak la halo. Banati tuir, ADB presiza buka hanoin, fahe informasaun, hala’o soromutu franka no halo debate livre ba hanoin interna no ho ninia membru ka kliente sira. Iha kazu hirak seluk, ADB presiza konsidera rekezitu espesial ba ninia operasaun no kliente ne’ebé la’os soberanu sira, buka proteje/satan direitu staff ba privasidade ka salvaguarda interese negosiu lijitimidade husi ninia kliente sira rasik. Polítika fo konjuntu ida limitadu konaba esesaun hirak ne’ebé ekilibra direitu no interese hirak hosi parte oin-oin nian. Maibe, ADB sei rezerva direitu, iha sirkunstansia esesional nia okos, hodi anula ka hasai esesaun apólise hirak (parágrafu 6) ka labele fahe informasaun hirak ne’ebé mak bainbain fo sai hela (parágrafu 7).

(iv) Divulgasaun Proativu. ADB buka ho hahalok proativa fahe ninia matenek no informasaun konaba ninia operasaun iha tempu badak hodi nune’e fasilita partisipasaun ADB nian iha prosesu foti desizaun. Nune’e site ADB nian kontinua hanesan prinsipal veikulu ba divulgasaun proativu, ADB mos uza dalan seluk hodi fahe no komunika informasaun hirak ne’e.

PRINSÍPIU NO ESESAUN HIRAK HOSI POLÍTIKA 3

(v) Fahe informasaun no hanoin hirak. AIP hatama prosesu hirak ne’ebé ema bele ba foti, simu no fahe tutan informasaun no hanoin hirak konaba ADB nia serbisu. Halo komunikasaun efikas no interkámbiu informasaun no hanoin hirak ho parte interesada sira hanesan komponente fundamental ida hosi dezenvolvimentu efetivu no sustentável.

(vi) Fo informasaun ba ema sira ne’ebé afetada hosi projetu no parte interesada hirak seluk. ADB serbisu ho kolaborasaun klot ho ninia mutuáriu no kliente sira hodi hametin komunikasaun bidiresional konaba projetu hirak hosi ADB ho ema sira ne’ebé afetada hosi projetu no parte interesada hirak seluk. Buat hirak ne’e hala’o iha periodu ka tempu ida nia laran, uza liafuan/linguajen2 relevante atu bele konvense ema sira ne’ebé afetada hosi projetu no parte interesada sira seluk hodi fo kontribuisaun signifikativa ba projetu no bele kuda/implementasaun projetu ne’e.

(vii) Nasaun no propriedade hosi kliente. Mutuáriu no kliente sira hosi ADB hetan projetu hirak ne’ebé mak ADB apoia ka hetan fiar hosi banku. Nune’e, iha kazu balun, ita hare katak mutuáriu no kliente sira hatene uluk proposta no prazu molok halo divulgasaun ba dokumentu.

(viii) Prosesu klaru apelasaun nian. Prosesu klaru ida atu hatene desizaun ida hosi ADB atu labele fo sai informasaun ne’ebé husu ne’e hanesan parte importante ida hosi estrutura divulgasaun signifikativa.

(ix) Monitoriza nafatin. ADB halo monitorizasaun ho efikásia politika, aprende ona lisaun hosi susesu ho defisiensia hirak, no tau matan hela ba teknolojia foun no pratika hirak foun.

B. Esesaun ba Divulgasaun

4. ADB fahe informasaun ne’ebé nia iha no la halo parte hanesan esesaun politika. Esesaun hirak hatur/bazeia iha determinasaun hosi ADB karik fo sai informasaun ruma bele estraga parte ka interese espesifiku ne’ebé mak bele supera benefisiu hosi divulgasaun. Halo avaliasaun ida ba estragu-benefisiu hanesan prosesu todan ba efeitu a’at ruma mak bele mosu ho divulgasaun ne’e ho relasaun ba benefisiu ruma mak bele mosu hosi divulgasaun ne’e. Ho kontestu hosi prinsipiu divulgasaun

POLÍTIKA ASESU BA INFORMASAUN4

ADB nian (parágrafu 3) — liu-liu prezunsaun ho favor ba divulgasaun — avaliasaun ne’e hanesan hun/baze atu labele fo sai/halo revelasaun nune’e tau limite ba kategoria hirak hosi informasaun hakerek nian iha (parágrafu 5). Karik surat/dokumentu ida ka parte hosi dokumentu ida mak la halo divulgasaun katak iha informasaun ne’ebé abranje/mak iha esesaun politika ida ka barak, ADB sei temi esesaun hirak ne’e hodi labele fo sai.

5. Sujeitu ba dispozisaun hosi AIP iha ligasaun ba substituisaun pozitiva (paragrafu 6), kategoria informasaun ne’e ka dokumentu hirak ne’e labele halo divulgasaun:

1. Prosesu Deliberativu no Foti Desizaun

Informasaun ne’ebe fo sai prosesu deliberativu ka desizaun hosi ADB bainbain la halo divulgasaun. Kategoria esesaun ne’e bazeia ba informasaun klean hanesan baze ba deliberasaun, debate no konsellu sira hodi foti desizaun bele livre no franka. Nune’e tuir mai:

(i) Informasaun interna hirak ne’ebé, karik fo sai, kompromete ka sei bele kompromete integridade hosi prosesu deliberativu no desizaun hirak ne’ebé foti hosi ADB, taka dalan ba fahe hanoin, hare no abordazen franka nune’e bele halo ladiak kualidade konaba desizaun no rezultadu ba ADB no ninia stakeholder ka parte interesada sira. Banati tuir buat hirak hanesan opiniaun no hanoin ne’ebé mak fahe hosi membru Konsellu, konselleiru ba diretor sira, membru hosi Administrasaun, funsionáriu sira hosi ADB no konsultor hosi ADB ne’ebé bainbain sira mak delibera. ADB bainbain divulga rezultadu hosi ninia prosesu foti desizaun, maibe nia labele divulga hanoin, hare no abordazen hirak ne’ebé atu foti desizaun hirak ne’e, tamba sira ne’ebé iha interese presiza aprezenta no halo debate livre ba hanoin, hare no abordazen hirak ne’e.

(ii) Istoria hosi Konsellu Administrasaun2, esetu ba dokumentu hirak ba Diresaun3, transkrisaun4 ba testu, atas ba soromutu5 Diresaun nian no rezumu hosi soromutu balun hosi konsellu, karik divulgasaun ba dokumentu hirak ne’e sei taka dalan atu bele fahe hanoin, hare no abordazen ho membru sira hosi Diresaun.

(iii) Fahe informasaun hirak, prepara ka mai hosi prosesu deliberativu no atu hola desizaun ho ADB no nia membru sira no entidade hirak seluk ne’ebé kopera ho ADB. Karik divulga informasaun ne’e kompromete ka sei bele kompromete integridade hosi prosesu

PRINSÍPIU NO ESESAUN HIRAK HOSI POLÍTIKA 5

deliberativu no foti desizaun ho ADB no nia membru sira ka entidade seluk ne’ebé kopera ho ADB, taka dalan atu fahe hanoin, hare no abordazen hirak ne’e.

2. Fó Informasaun ho Konfiansa

(iv) Informasaun fo ba ADB hosi membru ida ka parte seluk sei la dehan sai. ADB iha obrigasaun atu satan/proteje informasaun hirak ne’e no labele fo sai informasaun karik laiha autorizasaun eskrita hosi membru ka parte seluk.

(v) Nain ba informasaun ka informasaun fo ba ADB husi parte ida no katak, karik fo sai, sei prejudika interese komersial, finanseiru ka posizaun kompetitivu husi parte ne’e ka parte seluk ne’ebé bele afeta ho divulgasaun ba informasaun ne’e.

(vi) Informasaun negosiu konfidensial ne’ebé kobre husi akordu konfidensialidade ida ka akordu la halo-divulgasaun ne’ebé ADB iha ona ho kliente no/ka parte relevante sira seluk.

3. Informasaun Pesoal

(vii) Informasaun pesoal ruma karik fo sai, kompromete ka sei bele kompromete interese lejitimu hosi ema nian privasidade, Karik ema ne’e husik ka regra ADB nian. Banati tuir balun hanesan informasaun konaba prosesu nomeasaun no selesaun, termu empregu, komunikasaun pesoal, informasaun kait ho prosedimentu internu ba rezolusaun konflitu sira no mekanismu ba rekursu ho informasaun kait ho investigasaun hirak.

4. Informasaun Finanseiru

(viii) Informasaun finanseiru karik divulga, prejudika ka sei bele prejudika interese lijitimu finanseiru ka komersial hirak ADB nian no ninia operasaun. Ezemplu balun inklui estimativa hosi emprestimu iha futuru ba ADB, previzaun finanseira, dadus konaba desizaun investimentu individu ba operasaun tezoreiru ADB nian, asesu ba imprestimu, analize ba imprestimu lolos, nivel imprestimu, risku husi ninia imprestador no kliente sira seluk no informasaun kapital no merkadu finanseiru bele sai sensitivu.

(ix) Informasaun finanseiru, karik divulga, prejudika ka sei bele prejudika kapasidade hosi membru ida atu jere ninia ekonomia.

POLÍTIKA ASESU BA INFORMASAUN6

5. Seguransa no Protesaun

(x) Informasaun, karik divulga, bele ka sei bele tau iha risku ba ema nia vida, saude seguransa ka seguransa ema ruma; seguransa ka seguransa ba patrimoniu ADB nian, ka prejudika defeza ka seguransa nasional membru ida nian.

6. Asuntu Legal ka Investigativu

(xi) Informasaun ruma sujeitu ba privileiju kliente advogadu (inklui komunikasaun ba /ka husi konsellu ADB ka ninia asesor juridiku esternu), ka informasaun ruma, karik divulga, bele ka bele fura interese lejítimu advogadu-kliente ka viola lei2 ne’ebé aplika.

(xii) Informasaun ne’ebé fo ba ADB alega fraude, korupsaun, ka violasaun ba Polítika Antikorupsaun hosi ADB ka hahalok la diak, ka konaba investigasaun ne’ebé alega fraude, informasaun ruma karik divulga prejudika ka sei bele prejudika material investigasaun ida ka administrasaun justisa karik iha kazu ruma to’o iha limite ne’ebé husik ho/no tuir akordu no regra ADB. Paragrafu ne’e mos aplika ba identidade hosi parte ne’ebé hato’o denúnsia (denunsiante), karik denunsiante ne’e hakarak fo sai ninia identidade, ka esetu to’o limite ne’ebé fo no tuir akordu ho regra hosi ADB.

7. Relatóriu hosi Auditoria Interna no Relatóriu hosi Auditoria Trust Fund 2

(xiii) (a) relatóriu hosi auditoria interna mai husi Edifisiu Auditoriu Jeral ADB nian, baze hosi relatoriu hanesan ne’e bele inklui informasaun sensitivu konaba sistema interna, ne’ebé bele esplora husi parte seluk hodi estraga ADB, no (b) relatório hosi auditoria balun husi auditor esterna ADB nian konaba fundus ne’ebé administra husi ADB, iha ne’ebé fo sai ba públiku konaba relatoriu hirak ne’e sei viola padraun auditoria mak aplika ona.3

2 Opiniaun auditoria no komunikadu/statementu finanseiru divulga ba publiku nudar parte husi Relatoriu tinan-tinan ADB nian la hetan kobertura husi esesaun ne’e (paragrafu 19 [xii]).

3 Komunikadu/Statementu finanseiru balun hosi trust fund mak prepara ona bazeia ba rekezitu hosi kontabilidade doador nian (ne’ebé dalaruma oin-seluk husi padraun kontabilidade jeral aprova iha EU), no hetan auditoria bazeia ba padraun auditoria jeral aprova iha EU (ne’ebé mak bele aplika ba ADB). Padraun auditoria ne’e tau limite atu fo sai komunikadu/statementu finanseiru preparadu bazeia ba padraun kontabilidade ho sira ne’ebé dalabarak aprova iha EU no opiniaun auditoria asosiadu ho sira ne’ebé iha interese espesifiku ba fundus, ezemplu; kontribuidor sira no sira ne’ebé responsavel ba jere no/ka administra fundus.

PRINSÍPIU NO ESESAUN HIRAK HOSI POLÍTIKA 7

C. Substituisaun ba Interese públiku (Substituisaun Pozitiva)

6. ADB iha direitu atu fo sai, iha sirkunstansia esesional, informasaun hirak ne’ebé mak hetan kobertura hosi esesaun ba divulgasaun karik banku dehan katak iha interese públiku ba divulgasaun konaba informasaun ne’e kompesa buat a’at ne’ebé mak bele mosu hosi divulgasaun ne’e. Rekomendasaun ruma atu fo sai ka bandu informasaun hirak ne’e presiza hetan aprovasaun hosi Konsellu Administrasaun ba rejistu hosi Konsellu no Prezidente ba surat/dokumentu hirak seluk.

D. Prerogativa hosi ADB hodi Bandu Asesu (Substituisaun Negativa)

7. ADB iha mos direitu atu labele fo sai, iha sirkunstansia esesional, informasaun mak bainbain fo sai ona karik banku dehan katak divulgasaun ne’e prejudika ka sei bele prejudika liu fali wainhira halo divulgasaun ne’e. Konsellu Administrasaun deit mak iha direitu atu foti prerogativa ne’e.

E. Informasaun Istorika

8. Informasaun ruma konaba operasaun hosi ADB mak ADB rai ona liu tinan 20 nia laran hahu hosi loron ne’ebé mak informasaun hirak ne’e produs ona, ka fo ona, ba ADB, sei konsidera nudar informasaun istorika. Prosesu istoriku hosi Konsellu Administrasaun bele fo sai liu hosi pedidu, naran katak Komisaun hosi Asesu ba Informasaun (AIC) dehan katak prosedimentu hirak ne’ebé mak halo hosi Konsellu la iha ka la temi konaba informasaun ruma mak enkuadra iha esesaun ruma hosi apolise, maibe tau mos konsiderasaun ba dispozisaun hosi paragrafu 5.1 (ii). Informasaun istorika hirak hotu bele fo sai liu hosi pedidu, esetu informasaun hirak ne’ebé mak tama iha lista esesaun nian iha paragrafu 5.2 (informasaun konfidensial), 5.3 (Informasaun pesoal), 5.5 (informasaun hosi seguransa no protesaun), ka 5.6 (informasaun hosi asuntu legal no investigativu), mak sei la husik atu fo sai.

8

III. PEDIDU NO APELU BA INFORMASAUN

A. Pedidu ba Informasaun

9. Pedidu hotu-hotu ba informasaun no dokumentu presiza halo liu hosi hakerek surat. Pedidu hirak ne’e bele haruka ba ADB nia servisu fatin, ba misaun rezidente ida, eskritoriu reprezentasaun ida ka departamentu ruma ka eskritoriu ADB nian. Pormenor konaba iha ne’ebé mak atu haruka pedidu ba informasaun bele hetan iha site ADB nian. Iha pedidu hirak ne’e buka atu hatudu informasaun espesifika ne’ebé mak hakarak hetan hodi nune’e bele fasilita ADB nia servisu hodi lokaliza informasaun hirak ne’e iha tempu badak nia laran.

10. Pedidu hirak ne’e bele haruka ba ADB ho lian inglés ka iha lian ofisial ka nasional ne’ebé deit mak koalia hosi membru sira ADB nian.4

11. ADB laiha obrigasaun atu kumpre ka hatan ba pedidu hirak mak la atende, pedidu hotu-hotu ka pedidu ruma ne’ebé mak obriga ADB atu hamosu, dezenvolve ka halibur informasaun ka dadus hirak ne’ebé ladauk iha ka labele hetan iha ninia sistema jestaun ba reistu. Nune’e mos, sei aplika ba pedidu hirak informasaun konaba asuntu hanesan ba ema, organizasaun ka grupu hanesan mak karik ADB fo tiha ona informasaun hirak ne’e wainhira halo ona pedidu ida iha kotuk ka hetan tiha ona razaun tanba sa mak labele fo informasaun.

12. ADB rekoñese kedas wainhira simu pedidu ida no fo hatene sai ninia desizaun konaba pedidu ne’e.5 Ba pedidu hirak ne’ebé komplexu,6 ADB bele hanaruk prazu hodi hatan pedidu, naran katak ema ne’ebé husu (makhusu/solisitante) hetan avizu no rekoñese ka simu prazu ne’e.

4 Lian inglés uza nudar lian padraun hosi ADB atu hatan ba pedidu hirak. Resposta hirak ne’e bele hetan tradusaun depende ba sirkunstansia lokal.

5 Iha ne’ebé ADB uza ninia prerogativa iha paragrafu 6 (substituisaun pozitiva) ka para. 7 (substituisaun negativa), ADB sei fo hatene ba solisitante konaba desizaun ikus ida mak foti ona. Solisitante sei hetan avizu konaba hanaruk prazu, tuir buat ne’ebé haruka.

6 Pedidu Komplexu inklui mos buka informasaun husi fonte oin-oin, numeru boot hosi dokumentu nian, halibur informasaun iha tinan barak nia laran, halo interkalasaun no hadia dadus brutu no fornesimentu hosi deskoberta.

PEDIDU NO APELU BA INFORMASAUN 9

B. Komisaun hosi Asesu ba Informasaun

13. Komisaun hosi Asesu ba Informasaun (AIC) na’ak orgaun ida ne’ebé mak hari’I atu tau-matan/supervizaun hodi interpreta, monitoriza no halo hikas revizaun ba politika no ninia aranju hirak implementasaun/kuda nian. Sei hetan partisipasaun hosi ema senior sira hosi ADB ne’ebé hili husi Prezidente no sei hato’o relatoriu id aba Prezidente. AIC sei halibur wainhira presiza hodi halo analize ba pedidu informasaun hirak nian ne’ebé mak hetan ona rekuza hosi departamentu ka eskritoriu hosi ADB. AIC sei mos konsidera no foti desizaun konaba apelu (para. 16). AIC sei kbi’it/autoridade atu (i) konfirma ka foti hikas desizaun mak halo ona hosi departamentu no eskritoriu ADB nian mak la fo asesu ba informasaun no (ii) sei konsidera pedidu hirak atu halo divulgasaun ho interese públika konaba informasaun ne’ebé mak hetan kobertura hosi esesaun ida politika nian (para. 6).

C. Apelu

14. ADB iha prosesu apelu ida liu hosi etapa rua mak fo ba solisitante sira atu uza wainhira hare katak ADB nega tiha ona asesu ba informasaun mak sira husu ne’ebé mak halo violasaun ba politika ne’e. Bele hetan iha site ADB pormenor konaba iha ne’ebé mak atu haruka rekursu. Iha rekursu disponivel ba solisitante ida mak hakarak hetan vantajen hosi apelu ruma sei limita deit atu simu informasaun ne’ebé mak husu.

15. Prosesu halo apelu iha etapa rua mak tuir mai ne’e.

1. Etapa Dauluk: Komisaun hosi Asesu ba Informasaun

16. Solisitante (makhusu) ida mak ADB lakoi ka nega fo asesu ba informasaun nia sei bele hato’o rekursu ida ba AIC karik makhusu/solisitante ne’e bele/hakarak (i) atu hatudu katak pedidu dauluk ba informasaun hatama ona tuir ho prosedimentu hirak ne’ebé hakerek ona iha politika no (ii) ka hato’o argumentu ida razoavel katak ADB halo duni violasaun ba politika ne’e, nune’e nega ka lakoi fo asesu ba informasaun ne’ebé husu ona ka halo kazu ida interese públiku tuir ho buat ne’ebé hakerek ona iha paragrafu 6 hodi halo substituisaun ba esesaun hosi politika ne’e.

POLÍTIKA ASESU BA INFORMASAUN10

2. Etapa Daruak: Painel Independente ba Apelu

17. Karik AIC konfirma ninia desizaun dauluk hodi nega ka lakoi fo informasaun ba pedidu ida, no makhusu/solisitante mos sei fiar katak ADB halo duni violasaun ba ninia politika hodi tahan ka nega informasaun, solisitante/makhusu ne’e sei bele hatama ka haruka apelu ida ba Painel Independente ba Apelu (IAP). IAP iha kbi’it ka autoridade atu mantein ka foti hikas fali desizaun hosi AIC. IAP ninia desizaun mak ikus.

18. IAP laiha kbi’it ka autoridade atu konsidera rekursu/apelu konaba (i) desizaun hosi Konsellu Administrasaun ka Prezidente, karik apelu ne’e ho baze atu halo anulasaun/substituisaun ba interese públiku ka (ii) desizaun hosi Konsellu Administrasaun atu uza ninia perogrativa hodi bandu asesu ba informasaun hanesan bainbain divulga ona.

19. IAP sei forma husi espesialista esternu nain tolu mak iha asesu ba informasaun, independente hosi ADB. ADB nia Prezidente mak hili membru sira hosi IAP nian ho aprovasaun hosi Konsellu Administrasaun.

3. Halo Submisaun ka hatama Apelu no Avizu hosi Desizaun

20. Apelu hotu-hotu ba AIC sei hato’o liu hosi surat iha loron 90 nia laran hafoin ADB foti ninia desizaun dauluk hodi nega ka lakoi fo asesu ba informasaun ne’ebé husu ona. Apelu hotu-hotu ba IAP sei haruka liu hosi surat iha loron 90 nia laran hafoin AIC foti ninia desizaun hodi mantein desizaun dauluk husi ADB hodi nega ka lakoi fo asesu. Sei la konsidera apelu hirak ne’ebé mak simu liu ona prazu loron 90 nudar periodu atu hato’o rekursu/apelu ida. Apelu hotu-hotu sei presiza iha hanesan tuir mai ne’e:

(i) halo deskrisaun ida konaba informasaun orijinal mak husu, no

(ii) halo deklarasaun ida ne’ebé mak esplika konaba razaun no argumentu hirak ne’ebé mak makhusu/solisitante hatur/bazeia katak ADB halo duni violasaun ba politika ka halo duni aplikasaun hodi anula interese públika.

21. Makhusu/solisitante sira sei simu avizu karik sira nia apelu/rekursu hetan rekuza (i) tan falta halo arkivamentu iha prazu husu/pedidu nia laran, (ii) tan falla iha fo informasaun naton/sufisiente ho razaun hodi apoia apelu/rekursu ne’e, ka (iii) tanba AIC ka IAP laiha kbi’it ka autoridade atu foti konsiderasaun konaba asuntu mak hakerek iha apelu ne’e.

PEDIDU NO APELU BA INFORMASAUN 11

D. Relasaun hosi Asesu ba Informasaun Politika ho Politika hirak Seluk

22. Referénsia ruma hosi politika ida ne’e ba ho politika hirak seluk hosi ADB inklui mos politika seluk mak hetan ona alterasaun iha tempu ba tempu.

E. Revizaun Tuir ho

23. AIP sei hakruk ba prosesu hosi apelu nian (paragrafu 14-21). AIP sai nudar “politika operasional” ida tuir ho hanoin hosi Politika ba Mekanismu hosi Responsabilidade ADB nian. Nune’e, reklamasaun hosi ema sira ne’ebé afetada hosi projetu mak hetan violasaun hosi ADB hosi politika ne’e iha kursu formasaun, prosesamentu ka implementasaun ba projetu ida bele mos hatama iha Politika ba Mekanismu hosi Responsabilidade.7

7 Iha Mekanismu hosi Responsabilidade fo forum ida ba ema sira ne’ebé mak senti prejudikadu hosi projetu hirak mak ADB responsavel atu koalia no buka solusaun ba problema hirak ne’e no fo sai hala’ok ruma mak la tuir ho politika no prosedimentu operasional hosi ADB. ADB. Accountability Mechanism. https://www.adb.org/site/accountability-mechanism/main

12

IV. POLÍTIKA MONITORIZASAUN NO ALTERASAUN

24. ADB sei monitoriza implementasaun hosi polítika no sei publika relatóriu tinan-tinan iha nia site. Alterasaun polítika bele halo iha tempu ba tempu ho aprovasaun hosi Konsellu Adminsitrasaun.

13

v. LORON ATU TAMA IHA vIGOR

25. Politika ne’e sei tama iha vigor iha loron 1 fulan Janeiru tinan 2019 no sei troka PCP 2011.

ASIAN DEVELOPMENT BANK

About the Asian Development Bank

ADB is committed to achieving a prosperous, inclusive, resilient, and sustainable Asia and the Pacific, while sustaining its efforts to eradicate extreme poverty. Established in 1966, it is owned by 67 members—48 from the region. Its main instruments for helping its developing member countries are policy dialogue, loans, equity investments, guarantees, grants, and technical assistance.

ASIAN DEVELOPMENT BANK6 ADB Avenue, Mandaluyong City1550 Metro Manila. Philippineswww.adb.org

POLÍTIKAASESU BAINFORMASAUNSETEMBRU 2018