AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN...

18
8 AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA RESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS

Transcript of AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN...

Page 1: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

8AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS

Page 2: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek
Page 3: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRIANPELOGRAFIKOEN LABURPENA

Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek, eta hainbat morfologia-mota, hostoekbatez ere. Beraz, ez interpretatu zentzu guztizzorrotzean ondoren azalduko ditugun deskriba-penok.

Aihen gaztea

Mutur apikala erdi irekia edo irekia du beti.Normalean, erdi-mailako pigmentazio antozia-nikoa izaten du, azpildu itxurakoa, gutxi asko(64. irudia).

Ile abailduen intentsitatea nahiko aldakorra iza-ten da. Ile tenteek, berriz, ez dute intentsitate-rik, edo, edukitzekotan, oso eskasa.

Adabegien eta adabetarteen bizkar eta sabelal-deko kolorea berdetik gorrixkara bitar tekoa

RESUMEN DE LAS PRINCIPALESCARACTERÍSTICASAMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS

Las poblaciones indicadas están formadas porejemplares de ambos sexos en los que puedenobservarse varios tipos de morfologías, princi-palmente a nivel de las hojas, por lo que ladescripción expuesta a continuación no debetomarse de forma categórica.

Pámpano joven

Siempre con el extremo apical semiabierto oabierto. Generalmente, con pigmentación an-tociánica media, de aspecto más o menos ribe-teado (Figura 64).

La intensidad de los pelos postrados suele serbastante variable. La correspondiente a los pe-los erguidos es nula o laxa.

El color de la cara dorsal y ventral de los nu-dos y entrenudos varía de verde a rojizo. A ve-

8

Page 4: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

da. Batzuetan, bi kolore-tonu horiek nahastutadituzten marrak azaltzen dira. Ernamuinei da-gokienez, hainbat maila ditu haien pigmentazioantozianikoak.

Erdi tenterik egoten dira aihenak.

Kiribilak

Erdibitu itxurakoak dira kiribilak. Dezentekoaldea dago batzuetatik besteetara, garapenarieta sendotasunari dagokienez. Sarritan, landa-re arrek loreak izaten dituzte (65. eta 66. iru-diak).

ces, aparecen bandas intercaladas de ambas to-nalidades. Existen diversos grados de pigmen-tación antociánica en las yemas.

Los pámpanos tienen porte semierguido.

Zarcillo

Los zarcillos tienen forma bífida. Su desarro-llo y vigor es bastante variable. En muchoscasos, los correspondientes a ejemplares mas-culinos pueden presentar flores (Figuras 65y 66).

EUSKAL HERRIKO ETA INGURUETAKO BASAMAHATSONDOA LA VID SILVESTRE EN EL PAÍS VASCO Y TERRITORIOS LIMÍTROFES136

64. irudia: Kimu baten muturra.

Figura 64: Aspecto del ápice de un brote.

>

Page 5: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

Hosto gazteak

Gainaldearen kolorea, normalean: berdea,brontze-koloreko guneekin. Azpialdeko nerbioenarteko ile-mota bien dentsitatea txikia/ertainada hosto etzanetan; tenteetan, berriz, ez dagoilerik, edo, egotekotan, oso gutxi.

Hosto heldua

Hosto-orrien tamaina eta formari dagokie-nez, dezenteko aldea dago batzuetatik bes-teetara. Toki oso laiotzetan, handiak dirabehe-beheko hostoak, eta ez goikoak bezainlarrukarak. Normalean, azalera er taina dutehostoek (landare emeak), edo txikia (landarearrak); zenbait populaziotan, ordea —Sobro-nekoan, esaterako—, alderantziz da.

Landare arretako hostoen profila bihurria-goa da emeetakoena baino. Landare arreta-ko hostoek pentagono- edo biribil-forma

Hoja joven

El color del haz suele ser verde con zonasbronceadas. La densidad de ambos tipos de pi-losidad entre los nervios del envés suele serde laxa a media para los postrados, y ausenteo laxa para los erectos.

Hoja adulta

El tamaño y la forma del limbo son bastantevariables. En zonas de mucha umbría las ho-jas más basales se encuentran muy desarro-lladas y son menos coriáceas. En general, lasuperficie foliar es mediana (plantas feme-ninas) o pequeña (ejemplares masculinos),aunque en algunas poblaciones, como la deSobrón, ocurre al revés.

El perfil de los ejemplares masculinos es más si-nuoso que el correspondiente a los femeninos.Los primeros suelen tener forma pentagonal u

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS 137

66. irudia: Lore arrak dituen kiribila.

Figura 66: Zarcillo que porta flores masculinas.

>

65. irudia: Mahatsondoa zurkaitzari lotzeko erabiltzen den kiribila.

Figura 65: Zarcillo empleado para sujetarse al tutor.

>

Page 6: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

dute; emeetakoak, berriz, kuneiformeak dira.Batzuetan, morfologia ezberdina dute landa-re bereko hostoek.

Kolore berde argia dute gainaldean, eta ahula/osoahula dute nerbio nagusietako pigmentazio anto-zianikoa. Hortzek, berriz, ahurrak edo lerrozu-zenak izaten dituzte alde biak. Pezioloaren ba-rrualdea irekiagoa izaten da landare arretan,emeetan baino (67. irudia).

Hosto helduek ile etzan dentsitate handiagoadute nerbioen artean hosto gazteek baino. Iletenteak, berriz, nahiko bakan daude hosto-motabietan. Nerbioetako ile etzanak ere nahiko bakan

orbicular ; los segundos cuneiforme. En unmismo ejemplar, la morfología de las hojasadultas puede ser variada.

El color del haz suele ser verde claro y la pig-mentación antociánica de los nervios princi-pales varía de débil a muy débil. Los dientessuelen tener ambos lados cóncavos o rectilí-neos. El seno peciolar suele ser más abier toen las plantas masculinas que en las femeninas(Figura 67).

Las hojas adultas presentan mayor densidad depelos postrados entre los nervios que las jóve-nes. Los erectos presentan una distribución laxaen ambos tipos de hojas. Los pelos postrados

EUSKAL HERRIKO ETA INGURUETAKO BASAMAHATSONDOA LA VID SILVESTRE EN EL PAÍS VASCO Y TERRITORIOS LIMÍTROFES138

67. irudia: Landare ar baten hostoak, pezioloaren barrualdeairekia dutenak.

Figura 67: Conjunto de hojas de un ejemplar masculino, dondepuede observarse que presentan un seno peciolar abierto.

>

Page 7: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

ageri dira; tenteak —egotekotan—, oso ba-kan.

Udazkenean, hainbat gorri-tonu hartzen dituz-te hostoek, landatutako mahats beltz landaree-takoek bezala (68. eta 69. irudiak).

Xirmendua

Ez daukate lentizelarik, Euvitis guztiek bezala.Eliptiko samarra da xirmenduaren zehar-ebaki-dura.Azala leuna dute, marroia.

Adabetarteei dagokienez, luzeagoak dira landa-re arretakoak emeetakoak baino.

sobre los nervios tienen una distribución igual-mente laxa, mientras que los erectos, en casode existir, la tienen muy laxa.

La tonalidad otoñal de las hojas exhibe distin-tos grados de rojo, como ocurre en las varie-dades tintas cultivadas (Figuras 68 y 69).

Sarmiento

Carece de lenticelas, como todas las Euvitis. Susección transversal es ligeramente elíptica. Lasuperficie es lisa y de color marrón.

La longitud de los entrenudos suele ser supe-rior en las plantas masculinas.

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS 139

Figura 68: Aspecto de un pámpano a comienzos de otoño.

68. irudia: Mahats-orpo bat, udazkenaren hasieran.

>

Page 8: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

Infloreszentzia

Landare arrek «lore ar purua» dute; mahatsaematen dutenek, berriz, «emea, lorezil erre-flexuekin» (70. eta 71. irudiak).

Lore arren lorezilak luzeagoak eta tenteagoakdira emeenak baino. Lore emeen lorezilak ez dirafuntzionalak. Polena edo lore-hautsa nahiko as-tuna da, eta haizeak ezin du urrun eraman. Ho-rregatik, zaila da basamahatsondo-subespeziehorrek aurrera egitea; izan ere, egun dirautenpopulazioak oso sakabanaturik daude, etagehienetan oso landare gutxikoak dira.

Infloreszentzia gehiago izaten dute mahats-orpoarretako aihenek (lau, edo gehiago) emeeta-koek baino (bizpahiru).

Inflorescencia

Los ejemplares masculinos tienen flor «mascu-lina pura», mientras que los productores deuva la tienen «femenina con estambres refle-jos» (Figuras 70 y 71).

Los estambres de las flores masculinas son máslargos y erguidos que los de las femeninas, queno son funcionales. El polen es relativamente pe-sado, por lo que no puede ser transportado porel viento a larga distancia. Ello dificulta la viabili-dad de esta subespecie de vid, ya que las pobla-ciones que todavía se conservan se encuentranmuy diseminadas y, generalmente, están integra-das por un reducido número de individuos.

El número de inflorescencias por pámpano esmayor en los pies masculinos (4 o más) que enlos femeninos (dos o tres).

EUSKAL HERRIKO ETA INGURUETAKO BASAMAHATSONDOA LA VID SILVESTRE EN EL PAÍS VASCO Y TERRITORIOS LIMÍTROFES140

69. irudia: Hostoak udazkenean hartzen duen kolore tipikoa.

Figura 69: Coloración típica de una hoja en otoño.

>

70. irudia: Lore ar purua.

Figura 70: Flor masculina pura.

>

Page 9: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

Luzeagoak dira infloreszentziak landare arretanemeetan baino. Loraldia lehenago hasten damahatsondo arretan emeetan baino. Bost biderugariagoak dira gaur egun landare arrak emeakbaino. Oraingoz, ez da aurkitu diferentzia ho-rren zergatia (72. eta 73. irudiak).

Mahatsa

Landare emeen mahatsak txikiak, beltz urdinx-kak eta uniformetasun handirik gabeak dira.Erregistratutako diametro handiena, 0,87 cm.Forma, berriz, biribil-antzekoa da beti. Tipolo-giari dagokionez, occidentalis-aren oso antzekoa

Las inflorescencias son más largas en las plan-tas masculinas. El estado de floración comienzaantes en las parras masculinas. Los ejemplaresmasculinos son, en la actualidad, unas cinco ve-ces más abundantes que los femeninos. Por elmomento, no se ha encontrado ninguna causaque pueda explicar este fenómeno (Figuras 72y 73).

Baya

En el caso de las plantas femeninas, las bayasson de tamaño pequeño y poco uniformes, decolor negro azulado. El diámetro máximo re-gistrado corresponde a 0,87 cm. La formasiempre es redondeada. Su tipología es muy

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS 141

Figura 71: Conjunto de flores femeninas con estambres reflejos.

71. irudia: Lore emeak, lorezil erreflexukoak.

>

Page 10: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

EUSKAL HERRIKO ETA INGURUETAKO BASAMAHATSONDOA LA VID SILVESTRE EN EL PAÍS VASCO Y TERRITORIOS LIMÍTROFES142

72. irudia: Landare arra, loratzen.

Figura 72: Ejemplar masculino en floración.

>

Page 11: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS 143

Figura 73: Racimo femenino. Nótese el cuajado irregular que presenta.

73. irudia: Mahats-mordo emea. Irregularki onduta daude mahatsak.

>

Page 12: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

du: mamia kolorerik gabea du, edo oso koloregutxikoa.

Mahats beltza ematen dute azter tu ditugunlandare eme guztiek, Levadouxek (1956) zio-en legez. Oso muztio gutxi ematen dute ma-hats horiek, mamia ez baita asko hazten (iru-diak: 74-76).

Haziak

Landatutako barietateek baino zabalera/luzeraerlazio handiagoa dute. Horregatik daukatepotxo-itxura handiagoa (77. irudia).

semejante a la indicada para la prole occiden-talis, con pulpa no coloreada o escasamentecoloreada.

Todos los ejemplares femeninos observadosson productores de uva tinta, en consonan-cia por lo expresado por Levadoux (1956).Su rendimiento en mosto es muy bajo, yaque la pulpa no tiene mucho desarrollo (Fi-guras 74-76).

Pepita

La relación anchura/longitud es mayor que enel caso de las variedades cultivadas, por lo quetienen un aspecto más rechoncho (Figura 77).

EUSKAL HERRIKO ETA INGURUETAKO BASAMAHATSONDOA LA VID SILVESTRE EN EL PAÍS VASCO Y TERRITORIOS LIMÍTROFES144

74. irudia: Mahats-mordo bat, kolorez aldatzeko sasoian.

Figura 74: Racimo durante el envero.

>

Page 13: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS 145

Figura 75: Ejemplar femenino muy productivo.

75. irudia: Landare eme oso emankorra.

>

Page 14: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

EUSKAL HERRIKO ETA INGURUETAKO BASAMAHATSONDOA LA VID SILVESTRE EN EL PAÍS VASCO Y TERRITORIOS LIMÍTROFES146

76. irudia: Hainbat mahatsondo emeren irudiak(Turkovicen L’Ampélographie obratik hartuak). Karaktereedo ezaugarri anpelografiko desberdinak dituzte.

Figura 76: Reproducción de láminas de parras femeninas del’Ampélographie de Turkóvic (1963) que muestran distintos caracteres ampelográficos.

>

Page 15: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS 147

Deba eta Ebro ibaiko (Sobroneko arroila) 100 ha-ziko laginari Stummerren (op. cit.) indize-kalku-lua eginda, hauek izan ziren batez besteko ba-lioak: 0,667±0,070 Debakoek, 0,727±0,073Ebrokoek. 78. eta 79. irudietan duzue bi laginhorien eta Tempranillo barietateko beste batenarteko konparaketa. Errioxako Tirgon jasoa zenTempranillo lagina, eta 0,612±0,055 balioaeman zuen.

2. taulan dituzue oso diskriminatzaile diren fun-tsezko deskriptoreak, IPGRI, UPOV eta OIVk(op. cit.) argitaratutako nomenklatura estandari-zatuaren arabera.

El cálculo del índice de Stummer (op. cit.) parauna muestra de 100 pepitas procedente de laspoblaciones del Río Deba y Ebro (Desfiladero deSobrón) arrojaron los siguientes valores medios:0,667±0,070 en el primer caso, y 0,727±0,073en el caso del Ebro. En las Figuras 78 y 79 secomparan ambas muestras con otra de la varie-dad Tempranillo, recogida en Tirgo (La Rioja), quearrojó un valor de 0,612±0,055.

En la Tabla 2 se muestran los descriptoresesenciales que son altamente discriminantes,según la nomenclatura estandarizada publicadapor IPGRI, UPOV y OIV (op. cit.).

Figura 77: Diferencias morfológicas entre las pepitas de Tempranillo (superior)

y de vid silvestre (inferior).

77. irudia: Diferentzia morfologikoak Tempranillo hazien (irudiaren goialdean) eta basamahatsondoaren

hazien artean (behealdean).

>

Page 16: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

EUSKAL HERRIKO ETA INGURUETAKO BASAMAHATSONDOA LA VID SILVESTRE EN EL PAÍS VASCO Y TERRITORIOS LIMÍTROFES148

79. irudia: Deba ibaian hartutako basamahatsondo-hazilaginaren eta Tempranillo barietatekoaren zabalera/luzerabalioen erlazioaren maiztasun-banaketa.

Figura 79: Distribución de la frecuencia de los valores de la razónanchura/longitud en la muestra de semillas de vid silvestre delRío Deba y en la correspondiente a la variedad Tempranillo.

>

78. irudia: Ebro ibaian (Sobroneko arroila) hartutakobasamahatsondo-hazi laginaren eta Tempranillobarietatekoaren zabalera/luzera balioen erlazioarenmaiztasun-banaketa.

Figura 78: Distribución de la frecuencia de los valores de larazón anchura/longitud en la muestra de semillas de vidsilvestre del Río Ebro (Desfiladero de Sobrón) y en lacorrespondiente a la variedad Tempranillo.

>

Page 17: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek

AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENARESUMEN DE LAS PRINCIPALES CARACTERÍSTICAS AMPELOGRÁFICAS DE LOS EJEMPLARES ESTUDIADOS 149

3 (txikia)-5 (ertaina)3 (pequeño)- 5 (medio)

3 (pentagonala)-4(biribila) 3 (pentagonal)-4(orbicular)

3 (bost)-4(zazpi)3 (cinco)-4(siete)

2 (oso irekia)-3 (erdi irekia)2 (muy abierto)-3 (medio abierto)

5 (erabat irekia)5 (totalmente abierto)

3 (ahula)-5 (batez bestekoa)3 (débil)-5 (media)

0 (ez dago ilerik)-3 (gutxi dago)0 (ausente)-3 (laxa)

1 (erabat berdea)-3 (erabat gorria)1 (completamente verde)-3 (completamente rojo)

2 (berdea, brontze-koloreko guneekin)-7 (gorrixka)2 (verde con zonas bronceadas)-7 (rojizo)

3 (txikia)-5 (ertaina)3 (pequeño)- 5 (medio)

2 (kuneiformea)2 (cuneiforme)

1 (hosto osoa)-2 (hiru)1 (hoja entera)-2 (tres)

1 (oso txikia)-3 (txikia)1 (muy débil)-3 (débil)

1 (alde biak ahurrak)-2 (alde biak lerrozuzenak)1 (ambos lados cóncavos)-2 (ambos lados rectilíneos)

3 (motzak)-5 (ertainak)3 (cortos)-5 (medios)

3 (txikia)-5 (ertaina)3 (pequeña)- 5 (media)

3 (erdi irekia)3 (medio abierto)

5 (ertaina)-7 (handia)5 (medio)-7 (densa)

3 (txikia)3 (laxa)

3 (txikia)3 (laxa)

0 (ez dago ilerik)-1 (gutxi dago)0 (ausente)-1 (muy laxa)

6.1.1 AIHEN GAZTEA: MUTURRAREN FORMAPÁMPANO JOVEN: FORMA DEL EXTREMO

6.1.2 AIHEN GAZTEA: MUTURRAREN PIGMENTAZIO ANTOZIANIKOAPÁMPANO JOVEN: PIGMENTACIÓN ANTOCIÁNICA DEL EXTREMO

6.1.3 AIHEN GAZTEA: MUTURREKO ILE ETZANEN DENTSITATEAPÁMPANO JOVEN: DENSIDAD DE PELOS POSTRADOS EN EL EXTREMO

6.1.7 AIHENA: ADABETARTEAREN SABELALDEKO KOLOREAPÁMPANO: COLOR DE LA CARA VENTRAL DEL ENTRENUDO

6.1.16 HOSTO GAZTEA: GAINALDEAREN KOLOREAHOJA JOVEN: COLOR DEL HAZ

6.1.21 HOSTO HELDUA: ORRIAREN TAMAINAHOJA ADULTA: TAMAÑO DEL LIMBO

6.1.22 HOSTO HELDUA: ORRIAREN FORMAHOJA ADULTA: FORMA DEL LIMBO

6.1.23 HOSTO HELDUA: GINGIL-KOPURUAHOJA ADULTA: NÚMERO DE LÓBULOS

6.1.24 HOSTO HELDUA: GAINALDEKO NERBIO NAGUSIEN PIGMENTAZIO ANTOZIANIKOAHOJA ADULTA: PIGMENTACIÓN ANTOCIÁNICA DE LOS NERVIOS PRINCIPALES DEL HAZ

6.1.27 HOSTO HELDUA: HORTZEN FORMAHOJA ADULTA: FORMA DE LOS DIENTES

6.1.28 HOSTO HELDUA: HORTZEN LUZERAHOJA ADULTA: LONGITUD DE LOS DIENTES

6.1.29 HOSTO HELDUA: ERLAZIOA: HORTZEN LUZERA/ZABALERAHOJA ADULTA: RELACIÓN: LONGITUD/ANCHURA DE LOS DIENTES

6.1.30 HOSTO HELDUA: PEZIOLOAREN BARRUALDEAREN FORMAHOJA ADULTA: FORMA DEL SENO PECIOLAR

6.1.35 HOSTO HELDUA: NERBIOEN ARTEKO ILE ETZANEN DENTSITATEAHOJA ADULTA: DENSIDAD DE PELOS POSTRADOS ENTRE LOS NERVIOS

6.1.36 HOSTO HELDUA: NERBIOEN ARTEKO ILE TENTEEN DENTSITATEAHOJA ADULTA: DENSIDAD DE LOS PELOS ERECTOS ENTRE LOS NERVIOS

6.1.37 HOSTO HELDUA: NERBIO NAGUSIETAKO ILE ETZANEN DENTSITATEAHOJA ADULTA: DENSIDAD DE LOS PELOS POSTRADOS SOBRE LOS NERVIOS PRINCIPALES

6.1.38 HOSTO HELDUA: NERBIOETAKO ILE TENTEEN DENTSITATEA6.1.38 HOJA ADULTA: DENSIDAD DE LOS PELOS ERECTOS SOBRE LOS NERVIOS

ALDERDI BEGETATIBOAPARTE VEGETATIVA

DescriptoreaDescriptor

EmeaFemenina

ArraMasculina

1 (ar purua)1 (masculina pura)

5 (emea, lorezil erreflexuekin)5 (femenina con estambres reflejos)

1 (oso txikia)-3 (txikia)1 (muy pequeño)-3 pequeño

1 (oso bakan)-3 (bakan)1 (muy suelto)-3 (suelto)

5 (ertaina)-(luzea)5 (medio)-7 (largo)

1 (oso txikia)1 (muy pequeña)

4 (biribil-antzekoa)4 (redondeada)

3 (ongi helduak)3 (bien desarrolladas)

1 (berdea-horia) edo 6 (urdina-beltza)1(verde-amarilla) ó 6 (azul-negra)

1 (kolore apur bat) edo 5 (koloretsua)-7 (oso koloretsua)1 (muy ligeramente coloreada) ó 5 (coloreada)-7 (fuertemente coloreada)

1 (batere ez)1 (ninguno)

6.2.1 INFLORESZENTZIA: LOREAREN SEXUAINFLORESCENCIA: SEXO DE LA FLOR

6.2.2 MAHATS-MORDOA: TAMAINARACIMO: TAMAÑO

6.2.3 MAHATS-MORDOA: TRINKOTASUNARACIMO: COMPACIDAD

6.2.4 MAHATS-MORDOA: PEDUNKULUAREN LUZERARACIMO: LONGITUD DEL PEDÚNCULO

6.2.5 MAHATSA: TAMAINABAYA: TAMAÑO

6.2.6 MAHATSAREN FORMAFORMA DE LA BAYA

6.2.7 MAHATSA: HAZI-KOPURUABAYA: PRESENCIA DE SEMILLAS

6.2.8 MAHATSA: EPIDERMISAREN KOLOREABAYA: COLOR DE LA EPIDERMIS

6.2.9 MAHATSA: MAMIAREN PIGMENTAZIO ANTOZIANIKOABAYA: PIGMENTACIÓN ANTOCIÁNICA DE LA PULPA

6.2.12 MAHATSA: ZAPORE BEREZIAKBAYA: SABORES PARTICULARES

DescriptoreaDescriptor

EmeaFemenina

ArraMasculina

Oharra: Mahats-orpo arrei dagokienez, karaktere ezberdinak bakarrik aipatu ditugu. Nota: En el caso del pie masculino, sólo se recogen los caracteres diferentes.

INFLORESZENTZIA ETA FRUITUAINFLORESCENCIA Y FRUTO

2. taula: Landarearen deskriptoreak. Tabla 2: Descriptores de la planta.

Page 18: AZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI · PDF fileAZTERTUTAKO LANDAREEN EZAUGARRI ANPELOGRAFIKOEN LABURPENA Sexu bietako landareak dituzte aztertutako po-pulazioek,eta hainbat morfologia-mota,hostoek